Teraz, keď už hlavy ochladli a opadli aj emócie je ten správny čas na to, aby vznikol tento blog, ktorý v čo najkratšej forme ( no v mojom prípade neviem :-) zhrnie udalosti posledných dní a objasní pojem „terapia šokom“, ktorý sa v slovenskej politike uplatňuje veľmi zriedka a zväčša len vtedy, keď sa jedná o míľnikové okamihy. O okamihy, kedy sa láme ten povestný chlieb a ide o všetko.
Otvorenie poslednej schôdze Národnej rady slovenskej republike vo volebnom období vlády mafie, výložiek a "harakterov" vyvolalo obrovskú nevôľu na strane „demokratickej“ opozície a ešte väčšie zdesenie na strane vládnej koalície. Je teda na mieste jedna jednoduchá a základná otázka. PREČO ?
Pre nestranného pozorovateľa niekde zo Švédska, ktorý možno ani nevie, kde sa Slovensko nachádza (aj keď pri úrovni ich školstva asi bude vedieť aj oveľa viac o našej krajine) nie je ani otázka PREČO témou dňa. Prečo ? Pretože v takých krajinách, akou je Švédsko je zvykom, že ľudia, ktorí sú zamestnaní, teda aj poslanci parlamentu chodia do práce. A sú tam vždy, keď sú do tej práce povolaný. V našom prípade predsedom NRSR , ktorý zvoláva schôdzu NRSR. Nebudem sa teraz zaoberať tým, či niečo bolo, alebo nebolo ústavné. Na to je tu Ústavný súd a to, že jeho sudcovia nedokážu rozhodnúť v tak závažnej veci do 24 hodín, nie je moja chyba. Na to mali pamätať poslanci vtedy, keď za týchto sudcov v tajných voľbách hlasovali.
Schôdza je otvorená a poslanci by mali pracovať. Otvorená !!! Nieeeeeeee !!! Ale áno dámy a páni. Otvorená ! A je otvorená vďaka uplatneniu článku X nenapísanej ústavy Y, v ktorej sa píše, že v prípade, že ten, kto má v rukách moc, zneužíva túto vo svoj osobný prospech a na škodu občanom, je právom zvolených zástupcov občanov, poslancov, aby použili „terapiu šokom“ a odhalili tak nekalé úmysly vládnej moci.
A presne to sa stalo. Našlo sa 6 statočných, ktorí išli do veľkého rizika, že budú prekliati, opľutí a zatratení všetkými a to len preto, že budú mať tú drzosť využiť tento článok X a nastaviť slovenskej politickej scéne zrkadlo, aké im v posledných rokoch nikto nenastavil.
A stalo. Zrkadlo visí. Kráľ je nahý. A vidí svoju nahotu, svoje odporné telo. Zúfalo sa snaží ten hnus zakryť a hľadá všetko, čo mu príde pod ruky, aby diváci-voliči, nevideli tú hrôzu, ktorú celé roky skrýval pod názvami ako demokracia, sociálnosť, pomoc či sloboda.
Koaliční poslanci na čele s tými zo Smeru-asociálnej partokacie sú nielen v šoku, ale aj v poriadnej panike, pretože s takýmto vývojom nerátali. Mali naplánované „zaslúžené“ dovolenky a voľno. Ich dvorný mediálny guru zrejme odpočítaval hodiny do chvíle, kedy bude môcť spustiť voči opozícií kanonádu zo všetkých diel a tankov ako v bitke o Kursk, lebo nechcú dať peniaze dôchodcom.
Ale nič. TICHO. Generáli Smeru ostali stáť ako obarení a delá nevystrelili ani jeden patrón. Áno, je pravda, že nejaký ten výstrel zaznel, ale boli to len také pomätené zblúdené strely, ktoré vystrelili niektorí poslanci. A tak dámy a páni z koalície museli, chtiac nechtiac, opäť zasadnúť do tých lavíc, ktoré už nechceli pred voľbami ani vidieť. A musia počúvať o tom ako kradli, zakrývali zločiny a nemôžu nič robiť. NIČ. Len sedieť, občas sa pokúsiť oponovať a dúfať, že sa stále ešte nájde aspoň tých 5% voličov, ktorí nemajú internet, televízor ani rádio, nečítajú noviny, s nikým sa nerozprávajú a do tej urny im to predsa len hodia. Škoda, že nie pohrebnej.
A aby komédie zo strany koalície nebolo dosť, „hárakter“ nezaprel svoj charakter a na poslednú chvíľu sa snaží utiecť katovi z klátu. Aké dojemné. Aké srdcervúce. Dámy a páni z Mostu-Híd. Čo ste si navarili, to si aj zjedzte. V parlamentne Slovenskej republiky nemáte čo hľadať !
Uplatnenie článku X poslancami Demokratickej strany však poriadne zamotalo aj hlavy vodcom a súdruhom z „demokratickej“ opozície. Malá a v ich očiach podradná a bezvýznamná strana s výtlakom 0,0 si dovolila urobiť niečo, čo ich marketérov, stratégov a sponzorov nenapadlo ani vo sne. Tomuto škaredému káčatku slovenskej politiky, nikým nechcenému a odstrkovanému do plesnivého kúta sa podarilo strhnúť na seba pozornosť. V médiách sa narodila Demokratická strana. A zrazu je hráčom, s ktorým treba počítať. Zrazu je tu niekto, kto bez krytia zozadu vystúpil z radu a dovolil si ukázať prstom na podlosť koalície a neschopnosť „demokratickej“ opozície. Taká drzosť. Taká bezočivosť. Ako si to tá sprostá kačka vôbec mohla dovoliť!!! To jej nedarujeme. Toto nemala robiť. Zosmiešniť nás, bojovníkov proti mafií. Bojo… čo ? Ak nepočítam Mesiáša a pár ľudí okolo neho, tak ak tu niekto môže nosiť označenie „bojovníka proti mafií“, tak sú to Rajtár, Blahová, Rybanič, či Janíček. Poslanci (prvý dvaja) a členovia Demokratickej strany. Bašternák, Kočner, Kaliňák, Čistý deň, Jankovská, či film SVIŇA, to je ich robota. Nie „Balónikova“, nie Miškova, nie Borisova, či Andrejkova. Je to v prvom rade robota poslancov Demokratickej strany. „Odídencov“, „Galkovcov“, „zradcov“ a „zapredancov“. Ale to sa nepočíta. To nesmie nikto vedieť, na to sa musí rýchlo zabudnúť. A tak namiesto toho, aby prišlo veľké ĎAKUJEM, rozhodli sa „lídri“ a nádejní „premiéri“ (mimochodom, tým premiérom môže byť len jedna osoba, nezabudnite) otočiť svoje zbrane proti tej sprostej kačke. A spolu so svojimi pešiakmi v politickom zákulisí a na sociálnych sieťach pália o dušu a snažia sa z tej kačky vydriapať zaživa všetko perie. Aby nemohla lietať, aby sa utopila a prestala hájiť to, čo má v názve a čo jej koluje v žilách. Demokraciu, spravodlivosť a slobodu.
Niektorí z tých, ktorí túto schôdzu odsudzujú, sa namiesto toho, aby z toho „kráľa“ stiahli aj kožu rozhodli pre piknik. Rozbaľte spacáky, vyložte ponožky, rozkrojte tortu, založte ohník ideme žúrovať. Hurá! :-) Lenže vy nie ste Mesiáš. Vy pri tom vypadáte ako slon v porceláne. Ste na smiech. A vy to viete. A preto tak, ako ste „blokádu Stalingradu“ začali, tak ste ju aj potichu a so sklonenou hlavou ukončili. A výsledok ? Stúpli percentá ? Áno. + 0,0. Gratulujem.
Iní sa rozhodli použiť starú známu metódu, s ktorou sme sa zoznámili v prípade výložkového kapitána. Pamätáte sa na jeho plagiát ? Za jeho preukázaním stojí Dušan Katuščák, člen Demokratickej strany a kandidát na poslanca. Aká to náhoda, že ?
Ale späť k tej metóde. Metóda „plagiát“ znamená, že použijem niečo, čo už niekto napísal predo mnou. Zveziem sa na vlne a keďže mám neobmedzený prístup do médií ( prosím, neklam nám tu Mesiáš do očí a nerob zo seba obeť), postavím sa na barikádu, ktorú postavil niekto iný. A budem kričať o dušu a využijem maximálne priestor v parlamente aj v tých „zlých“ médiách, aby som zblbol ďalších divákov a prísediacich. Budiš. Ak je Mesiášov úmysel úprimný, nech si poslúži. Ale aspoň jedno malé, keď už nie veľké ĎAKUJEM, si poslanci za Demokratickú stranu od teba a tvojich ľudí zaslúžili. Ale pozornému divákovi je jedno jasné. Učíš sa rýchlo. Rýchlejšie, než tvoji prívrženci. Víťaz berie všetko. A na víťazstvo v tejto bitke musíš (naozaj musíš ?) použiť všetky prostriedky. Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Ale pozor, aby jedna z tých triesok neskončila v tvojom oku.
A čo robí náš Boris ? Ide sa hrať. Zrejme nepochopil stále pointu a nepočúva posledného križiaka. Lebo som presvedčený, že ten má na vec triezvejší názor. Boris sa rozhodol hrať hru s názvom „mačkopes“ . Zahlasujem za, ale mám podmienky. Zahlasujem za, ale nie za skrátené konanie. A výsledok ? Pred voľbami budem pekný, že dôchodcovia dostanú ďalšiu žobračenku a neumrú od hladu a po voľbách čistý, lebo keď to prezidentka alebo nový parlament zhodí zo stola, tak mňa sa to týkať nebude. Ty si kráľ. To nevymyslíš, to je život.
O „Balónikovi“ a „ kamionistovi“ pomlčím. Tí si nezaslúžia, aby v tomto blogu bol míňaní na nich atrament.
Čo na záver ? Držme si všetci palce. A držme palce poslancom Demokratickej strany, aby vydržali všetky tie zákulisné pikle, všetky tie pľuvance a ohováranie, všetku tú zlobu, závisť a nenávisť. Držme im palce, aby uvážlivo podnikali svoje ďalšie kroky v posledných dňoch pred voľbami a aby nezradili ideály strany, ktorej farby sa rozhodli hájiť. Aby nezradili svojich priateľov, svojich spolukandidátov, podporovateľov a voličov. Aby nezradili Slovensko a demokraciu. Lebo už konečne musí prísť tá doba, kedy slušnosť zvíťazí.