Prečo odovzdať svoj hlas vo voľbách do NRSR 29.2.2020 ? (2)
(časť druhá – sloboda a samostatnosť)
30 rokov slobodných volieb.
Môj prvý blog som ukončil konštatovaním, že voliť konečne môžeme, slobodne, bez hrozby prenasledovania, bez strachu. A to od roku 1990.
Odvtedy prešlo ďalších 30 rokov. Medzičasom samostatná Slovenská republika prešla za ten čas veľkými zmenami. Pre narodených po roku 1989 sú odvtedy sloboda, voľnosť cestovania, možnosť podnikania, štúdia a zamestnania sa prakticky kdekoľvek vo svete úplná samozrejmosť. Rovnako tak pravidelné a slobodné parlamentné voľby.
Napriek tomu sa stále takmer 40 % oprávnených voličov týchto volieb nezúčastňuje. Otázka je, prečo ? Je to nezáujem, je to nerozhodnosť, ľahostajnosť, podceňovanie ich významu, čo je to ? Zdá sa, že pre každého z týchto ľudí je to niečo iné.
Ale čo s tým ? Ako týmto ľuďom vrátiť dôveru v to, že to má zmysel, že má zmysel voliť ?
Nie je to vôbec ľahká úloha a ani neočakávam, že to tento blog vyrieši, no ak to presvedčí aspoň niekoľkých čitateľov, splnilo to svoj účel. More je predsa tiež zložené z miliárd a miliárd kvapiek.
Takže teda prečo?
Za posledných 30 rokov sa u nás vystriedalo veľa vlád, veľa politikov. Sľubovali nám od druhého Švajčiarska, cez dvojnásobné platy až po úspešný sociálny štát na večné veky a nikdy inak. Ako sa ukázalo a bohužiaľ ukazuje aj v bezprostrednej súčastnosti, takmer nič z toho sa nestalo. Namiesto politikov, ktorým záleží na krajine a jej občanoch sa stále znova a znova dostávali k moci dobrodruhovia, služobníci bývalého režimu, zlodeji, mafiáni či gauneri, v lepšom prípade naivní akademici, neschopní sa ubrániť tlaku tých, ktorí cez svoje špinavé kšefty, vydieranie a najhoršie zločiny ovládli ekonomiku, štátne úrady i súdnictvo. Zažili sme časy, keď mafiáni vydierali podnikateľov, keď sa podpaľovali autá a domy, keď ľudia mizli bez stopy, keď sa brutálne vraždilo. Zažili sme časy, keď sa štátny majetok rozdával kamarátom, keď sa najlepšie fabriky predávali do zahraničia. A aj napriek tomu sa ľudia nedokázali poučiť, nedokázali tomu vzdorovať a rozoznať, kto je klamár a kto nie.
Kto je za to zodpovedný je veľmi ťažké jednoznačne odpovedať. Možno to bola tá povestná daň, ktorú muselo Slovensko zaplatiť, aby si jeho občania, voliči, konečne uvedomili, že v parlamentných voľbách ide o oveľa viac, než len o stoličky pre pár poslancov.
Že tu ide o obrovské finančné zdroje, o obranu štátu, o zdravie obyvateľstva, o prírodné zdroje a prírodné bohatstvá, o budúcnosť ďalších generácií.
30 rokov slobody, 27 rokov samostatnosti. Veľa chýb, veľa zlého, veľa strateného. Väčšina voličov už vie, čo nechce. A hlavne chápe, o čo ide.
Už vie, že sa môžu rozhodnúť slobodne a vie že na ich rozhodnutí záleží chod celej krajiny.
Treba už len zodpovedať na poslednú otázku. Koho voliť ?
A keďže na to je potrebných pár viet navyše, nechávam si ich do moje poslednej, tretej časti blogu „Prečo odovzdať svoj hlas vo voľbáchdo NRSR 29.2.2020 ?“
p { margin-bottom: 0.25cm; line-height: 120%; }